Doručenie kuriérom už od €
Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Divadelný súbor Hron

Dátum 20.február 1949 je dňom zrodu divadelného súboru HRON, ktorý obetaví nadšenci a milovníci ochotníckeho divadla v Kozárovciach uviedli do života. Predchádzali tomu aj zložité debaty, návrhy a rozhodnutia, ako to už pri nových veciach býva. Nadšení ochotníci Gašpar Švolik, Milan Beniak, Ondrej Šmatlík a Stanislav Žembery požiadali písomne o prihlášky a zaslanie stanov z Ústredia slovenských divadelných ochotníkov z Turčianskeho Sv. Martina. Bolo im vyhovené a tak na prvej schôdzi 20.februára 1949 bol založený Divadelný súbor HRON. Bol zvolený riadny výbor, ktorý sa riadil stanovami ako aj ostatná členská základňa.

Ak chceme vedieť, čo založeniu súboru predchádzalo, musíme sa vrátiť do dávnejšej minulosti, aby sme si spomenuli aj na tých, ktorí pred 87 rokmi položili prvé základy ochotníckeho divadla v našej obci. Nielen v obecnej kronike, ale i v pamäti a v spomienkach našich najstarších občanov žije dodnes vôbec prvé divadelné predstavenie BLUDÁR, ktoré v roku 1922 s veľkým úspechom zahral našim občanom spolok OMLADINA.

Divadelná činnosť spolku OMLADINA bola bohatá a trvala celé desaťročie. Svoj repertoár zameriaval na hry s ľudovou tematikou a účelne zhodnocovala aj získané finančné prostriedky. Po výstavbe kultúrneho domu v roku 1931 súbor OMLADINA zaniká a divadelnú činnosť preberajú do svojej náplne náboženské spolky mladíkov a dievčat. Táto situácia, počas ktorej sa nemohli hrávať hry, v ktorých by spoločne vystupovali chlapci a dievčatá, trvala ďalšie desaťročie.

Repertoár v tomto období tvorili hry náboženského charakteru s výlučne mužským alebo ženským obsadením.  Okrem toho je toto obdobie poznamenané aj tým, že príjmy z divadelných predstavení išli mimo obec a nie na rozvoj divadelných aktivít, inventáru a pod. Začiatkom štyridsiatych rokov po dlhej dobe miestni ochotníci uviedli už „miešanú" hru MÁRNOTRATNÝ  SYN v réžii Alojza Turanského. V týchto rokoch prišla na svet prvá opereta v našej obci - POZOR NA VLAK.

Nová a významná etapa v našom ochotníckom divadle nastáva, keď na tunajšiu školu prichádza na miesto učiteľa Peter Kozinka. Uviedol sa hrou STRÍDŽA Z POD HÁJA a mnohými ďalšími.

Najväčší úspech zaznamenali naši ochotníci, keď sa pod jeho vedením prebojovali na 23. Celoslovenské ochotnícke závody, ktoré sa konali v júni 1948 v Turčianskom Sv. Martine s hrou J.G.Tajovského ŽENA a na tejto súťaži čestne obstáli.

Po spoločenských zmenách v roku 1948 sa rozhodli mladí nadšenci divadelného života zjednotiť divadelnú činnosť, zvyšovať divadelnú úroveň a príjmy z predstavení venovať na rozvoj materiálnych podmienok, najmä javiska, pretože iné zdroje na tento účel neboli.

Ihneď po založení divadelného súboru HRON sa začal nacvičovať ŽENSKÝ ZÁKON a 10.apríla 1949 sa uskutočnila prvá premiéra. Dôležitým medzníkom pre náš súbor bol I.celoslovenský zjazd divadelných ochotníkov v Turčianskom Sv. Martine. Tu bolo rozhodnuté, že sa divadelní ochotníci začlenia do Matice slovenskej a preto sa 7.augusta 1949 konalo v našej obci zakladajúce Valné zhromaždenie, ktorého súčasťou sa stal i Divadelný ochotnícky súbor HRON pri MO MS v Kozárovciach. Členovia súboru na záver roka 1949 pripravili uvedenie hry JUNÁCI, ako i jednoaktovku POLOVICA VÍNA-POLOVICA VODY. V roku 1950 to bolo v réžii P. Kozinku KONSKÉ PRIEZVISKO od A.P.Čechova, s ktorým sa zúčastnili Okresných divadelných závodov v Zlatých Moravciach a obsadili 3.miesto. V marci 1950 sa členovia súboru tešili aj z nového horizontu i ďalších rekvizít a scénických doplnkov, ktoré napomáhali ku kvalitnejším predstaveniam. Ďalšia veľmi úspešná hra v réžii P.Kozinku na novej pôsobivej scéne bol KAMENNÝ CHODNÍČEK od Ferka Urbánka.  Režisér Milan Beniak pripravil hru V.Katajeva BELIE SA PLACHTA OSAMELÁ a veľmi úspešnú inscenáciu hry J.Hollého KUBO, s ktorou naši ochotníci vystúpili v Rudne nad Hronom a v Tekovských Lužanoch. Opereta VY KRÁSNE TATRY MALEBNÉ v réžii Júliusa Holečku so živou hudbou vedenou Mikulášom Koštálom bola prijatá spontánne a bola veľkým úspechom kozárovských ochotníkov.

Po roku 1951 prichádza utlmenie činnosti divadelného života v našej obci. Úspešní mladí ľudia odchádzajú za štúdiom, za zamestnaním. Vychádza aj nový zákon, Matica slovenská je poverená inými úlohami a prestáva riadiť ochotnícke divadlo, ktoré si musí hľadať nové prístrešie. A to sa našlo práve v miestnej OSVETOVEJ BESEDE. To boli aj roky, keď do divadelného života v našej obci vstupuje ambiciózna mládež a zaplavuje to skromné javisko novými divadelnými hrami a postavami. Z tohto obdobia 50-tich rokov to boli hry - ZA FRONTOM, BACUCHIVIE DVOR, DIVÁ BÁRA, KOZIE MLIEKO, ŽIVÝ KÚTIK, DETVANČEK A HOPSASA VO SVETE NESTRATIA SA, JURO DANDIN. V týchto hrách účinkovali popri starších osvedčených ochotníkoch aj mladí ľudia, najmä z telovýchovnej jednoty.

Pravidelnejšia činnosť nastáva po tom, ako sa súbor dostáva pod patronát Osvetovej besedy. Výber hier, repertoár súboru sa neustále rozširuje a hrávajú sa najmä hry našich klasikov - BAČOVA ŽENA, NÁŠ PÁN MINISTER, DROTÁR, SVIATOČNÝ VALACH, PÁVA, STRATIL SA HLÁSNIK CIBUĽA, KRUTOHLAVCI, to sú tituly z tohto obdobia.

Spomenúť treba aj prestavbu dreveného javiska, ktorá sa uskutočnila v roku 1957. Materiál darovalo miestne JRD. Práce zabezpečoval osvetový pracovník, režisér a herec väčšiny v tej dobe uvádzaných hier Milan Kováčik. Na novej elektrickej inštalácii, ktorá sa urobila na javisku, mal najväčšiu zásluhu vtedajší predseda školskej a kultúrnej komisie Ľudevít Mráz.

V tomto období sme na našom javisku uviedli ďalšiu operetu. Bola to opereta od R. Štolbu NA LETNOM BYTE. Nesmiernu zásluhu na uvádzaní operiet u nás má pán profesor Mikuláš Koštál. Uviedol a nacvičoval spevy, zostavil a viedol orchester zložený z našej jazzovej hudby, ktorú doplnil vynikajúcimi muzikantmi z okolia.

Koncom 50-tych rokov sa režisér a herec Michal Salenka s našimi ochotníkmi predstavil s drámou J.G.Tajovského NOVÝ ŽIVOT a Milan Kováčik naštudoval legendu o Omarovi a Fatime VEČNÝ PLAMEŇ.

Začiatkom 60-tych rokov sa mladá generácia ochotníkov vrátila z vojenskej základnej služby a pustila sa s chuťou do roboty. Divadelný súbor HRON pod vedením Milana Kováčika, ktorý bol správcom OB, režisérom, výtvarníkom i hercom, uviedol na naše javisko ALŽBETU BÁTHORYČKU. V titulnej úlohe s najagilnejšou členkou súboru Barborou Valkovičovou, ktorá až do skončenia svojho účinkovania bola skvelou herečkou vo všetkých predstaveniach, v ktorých účinkovala. Ďalšími hrami v tomto období bola VERONA od Ruda Kazíka a hra SKÚŠKY ČERTA BELÍNKA, kde hlavnú postavu stvárnil mladý Emil Ševc. Režisérom týchto predstavení bol Milan Kováčik. Michal Salenka režíroval hru SVADOBNÝ ZÁVOJ, kde sa predstavili aj mladé talenty, z ktorých vynikla Jana Ďurovičová.

HĽADANIE V OBLAKOCH od Ivana Bukovčana bola ďalšia úspešná veselohra v réžii Michala Salenku. Po prvýkrát v histórii sme uskutočnili 10 repríz, čo bol dovtedy v ochotníckom živote unikát.                                           S ochotníkmi z Čajkova sme uzavreli neformálnu družbu a vymieňali si predstavenia. V roku 1961 sme uviedli hru KEĎ CHLEBOM VONIA ZEM a v roku 1962 hru JEJ PASTORKYŇA, ktorá mala šesť repríz. Kostýmy sme mali zapožičané z Divadelnej šatnice z Martina a z Českoslovens-kej televízie z Bratislavy. V hlavných úlohách sa predstavili Jana Ďurovičová, Barbora Valkovičová, Ladislav Mráz a dnes už nebohý ochotník Václav Demian. Úspech zaznamenala aj hra J.Palárika DOBRODRUŽSTVO PRI OBŽINKOCH. Výborné boli herecké výkony Emílie Ďurovičovej, Cyrila Beniačika, Gašpara Švolika, Barbory Valkovičovej a už nebohých Štefana Kováča a Michala Bučku. Ďalšími úspešnými hrami boli PODPAĽAČOVA DCÉRA a hra BLÁZNIVÁ HODINA Na záver roka súbor uviedol Karvašovu POLNOČNÚ OMŠU v réžii Milana Kováčika.

V roku 1964 sme uviedli veselohru SPOLOČNÝ BYT a pri 15.výročí divadelného súboru HRON ľudovú spevohru FRAJERÔČKA, kde účinkovalo 24 hercov a ľudová hudba Štefana Lakatoša z Levíc. V hlavných úlohách sa predstavili Anka Lipovská a už nebohý Michal Valentíny. V roku 1965 sme zahrali hru CIGÁNČA v hlavnej úlohe s Ruženou Kupčovou. V tomto období dnes už nebohý Pavel Ábelovský i Cyril Beniačik pôsobili ako správcovia Osvetovej besedy a pomohli pri prekonávaní ťažkostí a problémov. V roku 1966 v réžii Milana Kováčika súbor uviedol veselohru TRAMPOTY S LÁSKOU a režisér Michal Salenka pripravil hru VEĽKÉ RYBY a v roku 1967 PYTLIAKOVU ŽENU.

S veselohrou FARAÓNI sme po prvý raz na súťaži získali cenu-magnetofón, ktorý nám veľmi pomohol pri skúškach a predstaveniach. Prvé víťazstvo v okresnej súťaži v Kalnej nad Hronom sme získali za hru PANI ÚSVITU v réžii Michala Salenku. Hlavnú úlohu stvárnila Barbora Valkovičová, ďalej Elena Benčatová a nebohý Mikuláš Hlava.

V roku 1969 bol už po druhý raz inscenovaný KAMENNÝ  CHODNÍČEK. Jeseň roku 1969 priniesla znovu na naše javisko operetu VY KRÁSNE TATRY MALEBNÉ. Za prítomnosti autora Františka Kováčika, režiséra nebohého Júliusa Holečku, ako aj pána profesora Koštála, sa podarilo vytvoriť nádherné predstavenie, na ktoré sa spomína dodnes. Bolo odohraných 14 predstavení a po druhý raz sme sa stali víťazmi okresnej súťaže. Po tretí raz sme získali okresné prvenstvo v roku 1971 s veselohrou TRI LETUŠKY V PARÍŽI v réžii hosťujúceho Jozefa Horniaka z Levíc. Najviac čo do počtu repríz hraným predstavením bola komédia SEDEM ŽIEN NA KRKU v réžii Ladislava Mráza, ktorý priniesol text tejto komédie z divadla E.F.Buriana z Prahy, sa uskutočnilo 17 predstavení i mimo hraníc nášho okresu.

V roku 1975 sme uviedli predstavenie OKLAMANÝ MANŽEL v réžii Michala Salenku. Rok 1976 bol prelomovým rokom pre náš ochotnícky súbor. Za pomoci Viliama Polónyho a súboru Novej scény v Bratislave, ktorí nám veľmi pomohli, sme uviedli veselohru DÁMY A HUSÁRI. Zvíťazili sme na okresnej súťaži v Kalnej nad Hronom a odohrali 14 predstavení a boli sme za svoje výkony preradení do B-kategórie súborov Západoslovenského kraja.

Zúčastnili sme sa Krajskej súťaže v Šoporni a Darina Kupkárová získala cenu za herecký výkon. Rok 1977 znamenal spoluprácu s Poetickou scénou z Bratislavy a uvedenie hry C. Goldoniho MIRANDOLÍNA. Odohrali sme celkom 10 predstavení. V roku 1978 sme v réžii Ladislava Mráza uviedli hru V. Šukčina ENERGICKÍ ĽUDIA. Texty,výber hudby i kulisy nám poskytlo Divadlo SNP z Martina. S hrou sme sa zúčastnili Krajskej súťaže na Myjave. V roku 1978 sme založili aj mládežnícky súbor, ktorý v réžii Barbory Valkovičovej uviedol veselohru PLOTY STAVAŤ NETREBA.

Rok 1979 bol významným pre všetkých ochotníkov v obci. Oslávili sme 30.výročie založenia divadelného súboru HRON. Za účasti hostí, divadelníkov, spolu 120, sme pripravili hodnotné oslavy našej práce. Bola uvedená hra Miroslava Horníčka DVAJA MUŽI V ŠACHU, kde po prvý raz s nami spolupracoval a réžiu mal profesionálny umelec, terajší riaditeľ Divadla A. Bagara v Nitre, Ján Greššo. S hrou sme vystúpili i na Krajskej prehliadke na Myjave. Stali sme sa členmi Stálej ochotníckej scény v Leviciach, čo nám prinieslo mnohé výhody, najmä materiálne.

Osemdesiate roky už boli na uvádzanie hier chudobnejšie, bola inscenovaná dráma MATKA. V tomto období bola úspešná spolupráca s profesionálnym hercom, členom Divadla A.Bagara v Nitre, Antonom Živčicom, ktorý u nás režíroval hry ŽENBA ĎURA ŠUPLATU a OŠKLBANÝ PÁV. To bol zároveň posledná hra uvedená v starom kultúrnom dome.

Po otvorení a zriadení nových priestorov nového Domu kultúry sme ako prvú hru inscenovali komédiu LEN NIJAKÚ PANIKU, v spolupráci s režisérom Antonom Živčicom. Treba spomenúť, že aj s inscenáciou  ŽENBA ĎURA ŠUPLATU sme sa zúčastnili Krajskej súťaže v Topoľčanoch. Ďalšími uvedenými hrami v tomto období bol NOVÝ ŽIVOT-JASLIČKY a VIANOČNÁ LEGENDA v réžii Barbory Valkovičovej.

Ani dobré materiálne podmienky, výborné javisko a pekné prostredie nás nevedeli priviesť k tomu, aby naša ochotnícka činnosť pokračovala v nových podmienkach tak ako doteraz. Možno to bolo aj tým, že vynikajúca herecká generácia odchádzala, starla a mladí ľudia nenachádzali v ochotníckom divadle svoj zmysel. Problém bol aj v prevádzke Domu kultúry, kde v zimných mesiacoch, keď ochotníci najviac tvoria, neboli vytvorené podmienky pre nacvičovanie. A tak bolo niekoľko rokov hluchých, až prišiel rok 2008 a po ťažkej a namáhavej divadelnej drine sa zrodila inscenácia HROB LÁSKY, aby ochotníci potvrdili, že sú tu a chcú naďalej rozvíjať svoju činnosť a pokračovať aj po slávnom 60.výročí založenia divadelného súboru HRON pri MO MS v Kozárovciach.

Tretie uvedenie hry Ferka Urbánka KAMENNÝ CHODNÍČEK v roku 2010  bolo režisérom Ladislavom Mrázom upravené na ľudový muzikál, spolu s jubilujúcou folklórnou skupinou PRASLICA, ktorá oslavovala svoje 45. výročie založenia.

Predstavenia vzbudili zaslúžený ohlas u divákov a treba veriť že aj v ďalšej budúcnosti divadelný súbor HRON pripraví ďalšie príjemné prekvapenia.

A prišla tá správna voľba a dedinský muzikál KUBO sa podľa laickej aj odbornej verejnosti stal najúspešnejšou inscenáciou divadla v Kozárovciach.

Hru KUBO som prepracoval a zapojil 50-tich hercov, spevákov, hudobníkov a tanečníkov aj zo širokého okolia, všetko to najlepšie, čo sa dalo.

A keďže hosťovali u nás aj umelci z DAB Nitra, pani Eva Večerová, Anton Živčic a Ján Hrmo úspech predstavení bol nevídaný, réžia dokonale preverila všetky moje schopnosti. V roku 2015 sme pod režijným vedením Antona Živčica uviedli mnou upravenú komédiu KARČIHO TETA v hlavnej úlohe s vynikajúcim Martinom Kabátom. Hosťoval aj Ján Hrmo zo starého divadla z Nitry a hra mala veľký ohlas a spokojnosť pri všetkých zájazdoch a aj v domácom prostredí.

Mojou veľkou túžbou bolo znovu nadviazať na úspešné operetky, ktoré boli na našom javisku a tak po dokonalej príprave s nesmiernym množstvom komplikácií a povolení sme znovu uviedli operetku VY KRÁSNE TATRY MALEBNÉ. K veľkému úspechu pomohla aj vynikajúca ľudová hudba Mariana Krnáčika z Krupiny, výborne interpretované spevy pod vedením pani Elii Kačiovej z Levíc a skvelá réžia Antona Živčica.

A splnil sa aj môj dávny sen uviesť operetku vo Vysokých Tatrách, čo sa aj podarilo a mesto Poprad a Tatranská Lomnica, boli svedkami našich vystúpení a úspechu.

Ďalšou našou uvedenou komédiou bolo SEDEM ŽIEN NA KRKU. Znovu som upravil túto komédiu, ktorú som videl v Prahe a priniesol som si scenár a pustili sme sa do úspešnej realizácie. Réžiu mal Anton Živčic a komédia zožala zaslúžený úspech.

Pri bilancovaní storočnice divadla v Kozárovciach, je potrebné dodať, že po víťazstvách na okresných divadelných prehliadkach, na krajských divadelných súťažiach sme vždy obstáli veľmi dobre. Tak ako celý súbor, aj jednotlivci ocenení za vynikajúce výkony.

Čo si ja osobitne cením a som na to hrdý a pyšný, že sme ako ochotnícky súbor účinkovali v DAB v Nitre spolu v šiestich našich vystúpeniach KUBO, KARČIHO TETA a VY KRÁSNE TATRY MALEBNÉ a vždy sme vypredali veľkú sálu DAB  a tešili sa spolu s nadšenými divákmi. To je úspech o ktorom mnohí amatéri – divadelníci len snívajú.

Poslednou našou inscenáciou je v mojej úprave a réžii OKLAMANÝ MANŽEL. Tento titul bol uvedený pri oslavách 100. výročia ochotníckeho divadla v Kozárovciach spolu s výstavou, ktorá dokumentovala celú históriu divadla v Kozárovciach.

Hra už mala niekoľko repríz a v PKO Nitra bolo na predstavení 800 spokojných divákov, čo je pre amatérov úplný sen.

Treba si len želať, aby ďalšia storočnica nášho divadla bola úspešnejšia a k tomu treba veľa síl, talentu a schopností, o čo v našej obci nie je núdza.

Tak nech sa darí...