História

Obec Kozárovce

 

leží v tzv. Slovenskej bráne v blízkosti rieky Hron. Doklady o jej osídlení siahajú až do najstarších období praveku. Archeologické nálezy nájdené v katastri Kozároviec pochádzajú z obdobia neolitu, eneolitu, mladšej doby bronzovej, doby laténskej, doby rímskej. Obec bola osídlená Slovanmi už vo včasnom stredoveku. Svedčia o tom nálezy slovanskej keramiky z jej intravilánu. V katastri obce v polohe Hrádze (Festunok) bolo v 9. storočí vybudované hradisko, ktoré chránilo prístup z juhu do banskej oblasti stredného Pohronia. Zaniklo v 10. storočí. V tomto období boli Kozárovce súčasťou Nitrianskeho kniežatstva (1. tretina 9. storočia) a neskôr Veľkej Moravy (asi 833-906). Po jej zániku sa stali súčasťou uhorského kráľovstva. V rámci neho patrili administratívne do Tekovskej stolice. V roku 1075 ich Gejza I. daroval honskobeňadickému opátstvu s tým, že jej obyvatelia sú povinní konať akúkoľvek prácu podľa vôle opáta. Kozárovce sa tu spomínajú ako villa Kouachi. V roku 1209 potvrdil Inocent III. majetky opátstva v Hronskom Beňadiku, medzi inými sa tu uvádzajú aj Kozárovce (villa Coach). V roku 1236 sa sťažovali korošianski (dnes zaniknutá dedina asi severne od Starého Tekova) poddaný hradu Tekov, že im opát odňal zeme v Kozárovciach (villa Cuahc). Zem však bola nakoniec prisúdená opátstvu. Peter z Plášťoviec so svojimi poddanými z Nemčinian rozváľal v dobe Matúša Čáka Trenčianskeho medzníky kozárovského chotára (possessio Koachy), veľkú časť z neho pripojil k svojmu nemčinianskému majetku a obrábal ho svojimi poddanými. V roku 1331 kláštor získal tieto pozemky späť do vlastníctva. Toto bolo potvrdené v rokoch 1333, 1335, 1338 a 1352. V týchto listinách sa Kozárovce spomínajú ako villa Kouachy. V roku 1335 sa spomína, že Imrich, kastelán Levického hradu, zničil medzníky kozárovského chotára (possessio Koachy) a okupoval ich. V roku 1406 sa uvádzajú ako Kouachy. V Kozárovciach existovala v období stredoveku kaplnka sv. Kozmu a sv. Damiána, ktorá patrila pod právomoc hronskobeňadického farára. V roku 1393 sa stal duchovným v Kozárovciach na krátke obdobie vikár Ján.

V katastri Kozároviec existovali v stredoveku dnes už zaniknuté dediny s názvom Čitáre, Hrádze, Korlat a Selce. Čitáre (Štitáre) sa nachádzali juhozápadne od Kozároviec. Ich názov sa zachoval v chotárnom názve Čitáre. Prvá zmienka o nich sa nachádza v listine datovanej rokom 1298. Spomínajú sa tu ako possessio Chatar, patriaca Corradinovi, synovi Corrada. V roku 1302 sa spomína cesta nazývaná Urrech vedúca do Čitár (Chithar). Zaniknutá dedina Hrádze (Graduch) ležala, buď na mieste veľkomoravského hradiska v polohe Hrádze, alebo pod ním. Z roku 1302 pochádza opis jej hraníc. V roku 1328 sa spomína, že bola vyčlenená z chotára Korošian. Korlat sa nachádzal južne od Kozároviec. Pri metácii dediny Hrádze v roku 1302 sa spomína, že ležala na území Korlatu (iuxta terram Corolau). Spomína sa tu aj Mortunus, syn Pyonya, zeman z Korlatu (nobilis de Corlau). Územie Seliec (terra Celiza) sa prvýkrát spomína v roku 1209, keď ich ako majetok hronskobeňadického opátstva potvrdil Inocent III. S pomenovaním Selce môžeme spájať chotárny názov Slance, ktorý sa vyskytuje v katastri Kozároviec a Volkoviec.

História obce podľa brožúry KOZÁROVCE MINULOSŤ A PRÍTOMNOSŤ - Gašpar Švolík, 1998

Prvá písomná zmienka o obci Kozárovce sa nachádza v zakladajúcej listine benediktínskeho opátstva vo Svätom Beňadiku, ktoré v roku 1075 založil uhorský kráľ Gejza. Začína sa takto: „Magnus /Veľký/, zvaný inak Gejza, syn kráľa Belu, prv vojvoda neskôr kráľ daruje tieto pozemky: Územie, ktorého stredom preteká rieka zvaná Hron, kde som dal postaviť kostol svätého Beňadika, dávam s lesmi, loviskami, vodami, rybolovom, pahorkatinami a všetkými príjmami, ktoré v menovaných lesoch, vodách a majetkoch jestvujú a v budúcnosti môžu vzniknúť...“ A končí: „Roku Pána 1075 v prítomnosti vojvodu Ladislava, veľmi vzácneho brata...“

Starí Maďari sa po vpáde do Dunajskej kotliny stretli s troma vyspelými štátmi: Východofranskou ríšou, Veľkou Moravou a dolnopanónskym kniežatstvom Braslavovým. Mali aj vlastné skúsenosti, už v pôvodnej domovine začali budovať štát podľa kozarského vzoru. Na čele stál kende /bola to väčšmi sakrálna ako svetská funkcia/ a ďula. Skutočný feudálny štát sa začal vytvárať za Gejzu a tento proces sa zavŕšil počas vlády svätého Štefana, ktorý v roku 1000 dostal od pápeža aj kráľovskú korunu. Pri budovaní uhorského štátu však zohrala dôležitú úlohu slovanská tradícia a spoluúčasť Slovákov na jeho tvorbe je nesporná.

Dôkazy o staršom osídlení oblasti v okolí Slovenskej brány pochádzajú z mladšej doby kamennej a z doby prechodu do doby bronzovej. Sú to úlomky keramiky z okruhu kengyelskej kultúry kamenné nástroje z pazúrika, kamenné sekeromlaty, sídliskové nálezy kultúry s kanelovanou keramikou, kostrové a žiarové hroby.Nálezy z doby bronzovej a železnej sa viažu priamo na temená vyvýšených polôh, na ktorých vznikali opevnené sídliská. Takéto opevnené sídliská boli na obidvoch stranách hronského prelomu na Kusej hore a na Skale, ich stopy však boli zničené kameňolomami.

Dá sa predpokladať, že význam Slovenskej brány neupadol ani v období pobytu Rimanov na Pohroní, ale názory, že násyp pozdĺž železničnej trate medzi Tlmačami a Kozárovcami je pozostatok rímskej cesty nie je podložený nálezmi, alebo inými dôkazmi.

Nálezy zlomkov slovanskej hradištnej keramiky bez ozdôb i s vlnovkami a železné predmety z konca 8.a 9. storočia sú dôkazom výraznejšieho osídlenia v oblasti hronského prelomu na sklonku veľkomoravskej doby. Z niekoľkých hradísk v tejto oblasti najbližšie k Slovenskej bráne v katastrálnom území Kozárovce sa nachádza jedno z najzachovalejších hradísk s celkovou rozlohou 2,4 ha s názvom HRÁDZE /FESTUNK – FESTUNG/. Archeologický výskum v roku 1968 jednoznačne dokázal, že ho vybudovali a osídlili vo veľkomoravskej dobe, teda v 9.-10.storočí.

Okrem spomínaných opevnených sídlisk existovali v oblasti Slovenskej brány aj neopevnené údolné osady, ktoré sa mohli nachádzať na miestach dnešných dedín. Takouto osadou pravdepodobne bola i súčasná obec Kozárovce a ďalšie osady v jej blízkom okolí, ktoré postupne zanikli, alebo s ňou splynuli. Boli to osady: MACSKASZARM /1251/, ČITÁR/1928/, GRADUC/1302/, SZAVOJ/1324/, KORLÁT/1358/.

Kozárovce, tak ako mnoho ďalších obcí, sa stali od založenia benediktínskeho opátstva jeho vlastníctvom a celý hospodársky a kultúrny život ich obyvateľov bol pevne spojený s kláštorom. Po celé stáročia obec žila pod jeho zvrchovanosťou, v závislosti na ňom sa vyvíjala a spolu s ním prežívala údel strategicky významného územia.

1241 – v marci vtrhli Tatári chána Batu do Uhorska, prenikli cez východné Slovensko až na Pohronie a spustošili aj celú oblasť okolo svätobeňadického kláštora. Batu sa vrátil do vlasti v lete 1242, keď sa dozvedel o smrti veľkého chána Ogedeja.

- Tatári ľahko dobýjali hrady so zemnými násypmi a palisádami. Preto po ich odchode začala na Slovensku výstavba kamenných bradov. Na spustošenom Slovensku pre neúrodu nastal hlad, za ním sa prihnala epidémia, v ktorej zahynuli mnohí z tých, čo prežili tatársku pohromu. Po Tatárskom vpáde obyvateľstvo malo možnosť uvedomiť si a porovnať princípy kresťanskej náuky s nemilosrdnými spôsobmi Tatárov.

- Svätobeňadický kláštor bol od 2. pol. 13. st. jedným z tzv. hodnoverných miest /“Loca Credibilia“/, kde sa vykonávali verejnonotárske funkcie, pretože už od polovice 13. st. aj domáce súdy vyžadovali pri majetkoprávnych súdnych konaniach písomné svedectvá /doklady/.

1433 – na jar husiti cez Poľsko prenikli na Slovensko až po Trnavu a pokúsili sa tiahnuť na Bratislavu. Potom sa obrátili na juhovýchod a vyplienili nitrianske kraje. Uhorský kráľ v tomto období považoval za najaktuálnejšiu otázku vojnu proti Turkom, až potom otázku vytláčania husitských vojsk zo Slovenska.

1435 – 29. september * Husitské vojsko dobylo a vypálilo kláštor

1439 – vo vzájomných bojoch šľachty o presadenie vlastného kandidáta na uhorský trón vojsko veľmoža Štefana Paláštyho vyrabovalo Kozárovce.

1526 – 29. augusta * Turci pod vedením osmanského sultána a kalifa Sulajmána II. Veľkolepého porazili pri Moháči za dve hodiny uhorského a českého kráľa Ľudovíta II., ktorý na úteku zahynul. Porážka pri Moháči mala za následok okupáciu veľkej časti Uhorska na vyše 150 rokov.

1530 – september * Turecké oddiely podnikli prvý priamy vpád na územie južného a juhozápadného Slovenska, ktoré bolo pod vládou Ferdinanda Habsburského, pričom do zajatia odvliekli mnoho obyvateľov. Vyplienili aj Pohronie až k Svätému Beňadiku.

1544 – asi 1500 ostrihomských janičiarov a 100 jazdcov prepadlo Levice.

1545 – bolo uzavreté prímerie a v roku 1547 mier na päť rokov, ktorý sankcionoval rozdelenie Uhorska na tri časti: Budínsky pašalík, Sedmobradské kniežatstvo a Uhorské kráľovstvo.Doba nepriala ani Cirkvi a do prúdu protestantizmu sa dostali aj niektorí jej významní činitelia. Niektoré kláštory zanikli v zmätku reformačného zápasu. Po dobytí Ostrihomu vybudovali Turci vlastnú správu svojej moci – tzv. sandžaky /okresy/. Do ostrihomského sandžaku patrilo územie Komárna, Hontu, Tekova a Nitrianskej stolice, /spolu 450 mestečiek, dedín a samôt/.

1555 – 12. august * Tureckí vojaci prišli až po Kozárovce a obec vyrabovali.

1565 – vydrancované a zadĺžené majetky patriace opátstvu kráľ Maximilián I. daroval Ostrihomskej kapitule navždy.

1568 – Maximilián I. Habsburský v Drinopole obnovil prímerie s Turkmi za 30 000 dukátov ročne a obe bojujúce strany si mohli nechať dobyté územia.Turci tak získali časť južného Slovenska.

1581 – Tureckí vojaci znova obec vyrabovali.

1599 – 5. október * Turci prepadli Pohronie a rabovali až po Novú Baňu.

1618 – na základe zmluvy z Komárna 60 obcí zo štyroch stolíc, medzi nimi aj Kozárovce, prešlo pod správu Turkov.

1647 – 6. apríl * Vojaci ostrihomského pašu zaútočili na Kozárovce. Mužov, ktorí sa bránili povraždili, mladších vzali do otroctva, ženy znásilnili a deti im v náručí usmrtili. Dobytok odvliekli a dedinu zapálili.

1652 – v obci prenocovalo vojsko nemeckého grófa Puchheima, o dva dni zas vojaci grófa Mikuláša Pálfyho a Žigmunda Estarházyho. Obidve vojská spôsobili obyvateľom veľké škody.

1652 – 25. augusta v Bitke s Turkami pri Veľkých Vozokanoch boli Turci porazení.

1663 – Veľký vezír Koprulo Fazil Ahmed dobyl pevnosť Nové Zámky a Zmocnil sa postupne Nitry aj Levíc.

1660 – Do Bratislavy prišiel cisársky generál Luis de Souchés, aby zastavil hroziaci útok od Turkov. 16. mája 1664 porazil vojsko pašu Kučuka Mehmeda pri Žarnovici.

1664 – 17. júl * Na Hrone sa začali boje medzi cisárskym vojskom a Turkami. Cisárska armáda pod vedením generála Louisa de Souchesa mala stanovište na kozárovských lúkach a na Festungu, odkiaľ 19. júla začala útok smerom na Čajkov a Levice. V krvavých bojoch zahynulo veľa vojakov. V boji padol aj barón a hlavný cisársky kapitán banských miest a Levického hradu Štefan Koháry a na strane Turkov hlavný vodca – paša. Turci boli zatlačení až po Parkan /Štúrovo/. Cisár Leopold I. prinútil Turkov podpísať mier 10. 8. 1664 vo Vašvári, ale Turkom ponechal Nové Zámky, odkiaľ mohli ďalej pustošiť celé západné Slovensko. Táto vojna stála Uhorsko vyše 100 000 mŕtvych a Turkami zajatých obyvateľov.

1666 – Turecké nájazdy do Tekovskej stolice a na Pohronie pokračovali v tomto, v nasledujúcom, ale aj v roku 1676.

1682 – Thokoliho kurucké povstanie, ktoré vypuklo v roku 167 sa rozšírilo aj na Pohronie. V októbri kuruci vyrabovali a čiastočne vypálili Kozárovce, Tlmače však vyhoreli celé.

1683 – Turci pod vedením Veľkého vezíra Kara Mustafu postúpili v júli po Viedeň, ale 12. 9. 1683 ich porazila nemecko – poľská oslobodzovacia armáda pod vedením poľského kráľa Jána III. Sobieskeho. Boje pokračovali na Slovenskom území. Karol Lotrinský porazil Turkov pri Parkane /Štúrove/ a začalo sa postupné oslobodzovanie Uhorska.

1683 – V Kozárovciach prezimovali 2 pluky cisárskych vojakov, ktoré pod vedením Karola Lotrínskeho bojovali proti Turkom.

1684 – Pápež Inocent XI. Sprostredkoval medzi Rímskonemeckou ríšou, Poľskom, Benátkami a od roku 1686 aj Ruskom tzv. svätú ligu ako spojenectvo proti Osmanom.

1684 – Turci vyplienili svätobeňadický kláštor. Všetky obce ležiace južne od neho zostali takmer vyľudnené.

1685 – 19. augusta * Spojenecké protiturecké armády získali Nové Zámky.

1685 – od 6. decembra 1684 do 15. novembra 1685 prešlo dolu Pohroním 17 plukov rôznych armád.

1687 – porážkou Turkov pri Moháči cisárskymi vojskami pod vedením Karola Lotrinského a Maxa II. Emanuela a uzavretím Karlovického mieru roku 1699 bolo turecké nebetpečenstvo zažehnané. Ľudia ktorí prežili, sa snažili vracať do zničených dedín.

1703 – uhorský magnát František Rákoci II. Začal 6. 5. 1703 nové kurucké Povstanie proti Habsburgovcom, ku ktorému sa pridala aj Tekovská stolica. V roku 1709 však cisárske vojsko obsadilo Levice a územie po Svätý Beňadik, čím sa kurucké vojny v tomto kraji skončili. V apríli 1711 bolo jeho povstanie ukončené mierom v Satu Mare.

1710 – ako následok vojen sa začal šíriť mor, ktorý zúril do roku 1712 a Zapríčinil smrť asi desatiny obyvateľstva.

1755 – v obci žilo 608 obyvateľov. V roku 1779 ich bolo 724, do roku 1829 počet obyvateľov vzrástol na 921.

1763 – celú obec zničil požiar.

1860 – v stoličnom dome / za terajším pomníkom padlým/ bola zrušená vojenská posádka, ktorá chovala kone pre kuriérov. V prízemí budovy bolo ubytovanie pre vojakov a maštale pre kone. Poschodie obývali dôstojníci a zasadal tam krajinský sudca. Občas sa tu konali aj zasadnutia stolice. Podľa ústneho podania bol v stoličnom dome uložený aj dereš, na ktorom palicovali poddaných. Vyhorenú budovu odkúpil od stolice Ondrej Kabát. Poschodie zbúral a získaný kameň odpredal stolici „murovaného mosta“ /za obcou smerom na Zlaté Moravce/.

1878 – obec postihla veľká povodeň.

1896 – 26. októbra * Bola otvorená železničná trať Levice – Hronská Breznica /Dúbrava/. V Kozárovciach, pri jednokoľajnej trati bola zastávka so strážnym domčekom, vpravo od terajšieho prejazdu s nápisom „GARAMKOVÁCSI“.

1897 – koncom júna hrmavica a povodeň za tri dni zničila úrodu.

1899 – požiar zničil domy do čísla 27 po číslo 34.

1901 – v obci žilo 1587 obyvateľov, z toho: 22 židov, 1 evanjelik, ostatní rímsko – katolíckeho vierovyznania. Počty obyvateľov v priľahlých osadách a samotách: majer Helena 91, Korlat 47, Vystrkov 7, Selce 5, kompa 5, strážny dom pri železničnom moste 8, železničná stanica 3, hostinec pri Hrone 3.

1904 – občania založili POTRAVNÉ DRUŹSTVO. V ťažkých začiatkoch a cez 1. svetovú vojnu ho viedol učiteľ – organista Ján Bešše.

- 17. apríl * Pri Svätom Beňadiku sa cez Hron, na loďke prepravovali 2 mladíci, 19 žien a dievčat z Kozároviec, ktorí si išli pre výplatu k horárovi. Čln sa prevrátil, jedna žena a 10 dievčat sa utopilo.

1912 – do používania bola odovzdaná nová železničná trať Kozárovce – Zlaté Moravce. Vľavo od prejazdu cez železničnú trať bola postavená nová staničná budova priebežná koľaj bola rozšírená o ďalšie dve koľaje. Na novej trati bola zriadená zastávka pre osobné vlaky v lokalite Močiar.

1914 – veľkostatok Oroska postavil pod Skalou nakladaciu rampu. Z nej viedla úzkokoľajka z Korlatu cez majer Helena, Lipník a Agáčinu. Odstránená bola v roku 1924.

1918 – skončila sa l. svetová vojna. Na rôznych bojiskách zahynulo 50 mužov z obce.

- v novembri obsadilo železničnú stanicu české vojsko - správcom stanice sa stal Rudolf Ružička.

1919 – od konca mája do žačiatku júla na území obce prebiehali boje medzi maďarskými boľševikmi a českým vojskom. V bojoch zahynuli štyria Česi. Českí vojaci na Olichove obesili mladíka Filipa Žemberyho pre podozrenie z príslušnosti k boľševikom. Po ústupe maďarských boľševikov bola 4. júla obnovená železničná doprava.

1921 – do kameňolomu Kusá hora bola postavená železničná vlečka.

1922 – strážny domček /pôvodná zastávka vlakov/ bol prestavaný na byt traťmajstra.

1923 – na železničnej trati sa uskutočnila skúšobná jazda rýchlikovej súpravy. Zavedené boli priame vlakové spoje Bratislava – Zvolen cez Šurany a späť.

- v auguste prechádzal stanicou prezidentský vlak smerom od Levíc do Topoľčianok. Prezidenta ČSR T.G. Masaryka na stanici privítali čelnípredstavitelia okresu a obce.

1925 – z obce odišli prví povojnoví vysťahovalci do USA a do Sovietskeho zväzu. Filip Švolík sa stal prvým predsedom družstva Interhelpo v Kirgizku.

1926 – na začiatku roka sa na Hrone utvorili ľadové zátarasy, voda sa vyliala, na poliach a majetku v okolitých dedinách narobila veľké škody.

1928 – prezident T. G. Masaryk počas pobytu v Topoľčiankach 20. septembra navštívil okolie Hrona pri Kozárovciach.

1929 – občania založili ÚVEROVÉ DRUŽSTVO so štyridsiatimi účastinami po 40 Kčs. Predsedom sa stal Viktor Vajda. V roku 1931 spolu so stavbou kultúrneho domu si postavili úradné miestnosti. Roku 1932 družstvo malo už 212 účastín.

- 26. septembra v čase od 11.30 hod. do 18.30 hod. pri Hrone trávil chvíle oddychu prezident T. G. Masaryk. Spoločnosť mu robili minister obrany Udržal, minister zahraničných vecí Beneš, dcéra Alica Masaryková a ďalšie osobnosti.

1930 – v obci žilo 1869 obyvateľov, z toho: Čechov 31, Maďari 4, Nemec 1, Rusi, ostatní slovenskej národnosti. Rímskokatolíckeho vyznania 1841, židov 17, evanjelici 4, bez vyznania 17.

- poštovňa bola premiestnená zo Starého majera do rodinného domu Viktora Vajdu, ktorý bol poverený jej vedením. Poštový úrad pre Kozárovce bol vo Svätom Beňadiku.

- Z Topolčianok do Zvolena cez železničnú stanicu Kozárovce cestoval 11. septembra zvláštnym vlakom prezident T. G. Masaryk. Na nástupišti ho slávnostne privítali predstavitelia okresu, obce, školská mládež a občania. Z návštevy Lučenca sa vrátil tou istou trasou 13. septembra.

1931 - ako v prvej obci zlatomoraveckého okresu sa uskutočnila elektrifikácia podľa poprevratového elektrizačného plánu. Pouličné lampy sa rozsvietili večer 8. mája.

1932 – počet živnostníkov v obci: 4 kováči, 5 stolárov, 1 pekár, 5 obchodníkov s rozličným tovarom, 1 obchodník so strižným tovarom, 5 hostincov, 2 mäsiari, 3 krajčíri, 3 obuvníci.

1933 – v obci bolo evidovaných 10 rádioprijímačov, 6 motorových vozidiel a asi 100 bicyklov. Po roku bol počet rádioprijímačov 16.

- koncom roka bolo evidovaných 80 nezamestaných.

1934 – kronikár Imrich Závadský objavil významný rukopis knihy z roku 1731. Jej názov je LIBER PAGY KOVÁCSI / KNIHA OBCE KOZÁROVCE/ a má asi 1100 strán. Sú v nej zmluvy o kúpe a predaji a iné záznamy. Písaná je po slovensky švabachom. Na požiadanie Matice slovenskej bola uložená v Slovenskej národnej knižnici v Martine.

1936 – bola ukončená stavba cestného mosta cez Hron pri Tlmačoch. Súčasne zanikla kompa pri „Mačacom brode“ pod Festúnkom, ktorá bola pôvodne majetkom Ostrihomskej kapituly. Po rozparcelovaní majetku kapituly prešla do majetku obce Kozárovce, ktorá ho dala do prenájmu za ročné nájomné 20 tisíc korún. Obyvatelia Kozároviec za prevoz neplatili.

1937 – na železničnej stanici bol postavený sklad a vodáreň. Zlatomoravecká trať bola postavená na rýchlosť 75 km/hod.

1938 – 6. október * v Žiline bola vyhlásená autonómia Slovenska. Po viedenskej arbitráži Maďarská armáda obsadila južné Slovensko. Nová, dočasná hranica viedla od mosta pri Tlmačoch cez Lipník pod Staré vinice, ktoré sa stali územím Maďarska. Tento stav trval do 14. marca 1939, kedy sa hranica katastrálneho územia Kozároviec stala aj štátnou hranicou medzi Maďarskom a Slovenskom. Na ľavej strane Hrona pripadlo pod Maďarské územie od Levíc na juh, na pravej strane územie na juh od Malých Kozmáloviec. Do pohraničnej obce Kozárovce sa prisťahoval veľký počet rodín, najmä štátnych zamestnancov, ktorí museli opustiť zabrané územie. Ubytovaní boli v budove školy, v kultúrnom dome a v domácnostiach dovtedy, kým sa neumiestnili vo vnútrozemí.

1939 – 18. február * Do Maďarska bol otvorený hraničný prechod. Na železničnej stanici bol zriadený colný úrad a colný deklarant. Od 1. marca začala na linke Kozárovce – Pukanec premávať nákladná autodoprava a na linke Kozárovce – Hontianske Tesáre autobusová doprava na prepravu osôb a poštových zásielok.

- 14. marec * Vznikol samostatný Slovenský štát. Všetci občania českej národnosti museli opustiť územie Slovenska. Na uvoľnené pracovné miesta nastúpili slovenskí občania. Prednostom železničnej stanice sa stal Jozef Slávik, ktorý tu pracoval do roku 1953.

- v obci bol zriadený poštový úrad s telefónnou ústredňou. Telefónna ústredňa bola zriadená aj na notárskom úrade. Doteraz mala v obci telefón len četnícka stanica v dome Jozefa Dóczyho.

1940 – 8. december * Na železničnej stanici zastavil osobitný vlak s prezidentom Slovenského štátu Dr. Jozefom Tisom. Prezidenta pozdravili predstavitelia obce, žiaci a mnoho ďalších občanov.

- po pravej strane smerom od Starého majera do Nemčinian boli vymerané stavebné parcely na výstavbu novej ulice. Pozemky na ľavej strane obec získala od majiteľov výmenou za obecné pozemky a tým pripravila stavebný pozemok pre budúcu výstavbu školskej budovy.

1942 – do okresu Zlaté Moravce boli pričlenené obce z bývalého okresu Levice a Nová Baňa.

- v rámci „riešenia židovskej otázky“ boli z obce vyvezené židovské rodiny Vojtecha Grunwalda a Maximiliána Grottu. Z počtu 7 osôb prežila len jedna.

1943 – v obci boli zriadené prvé ordinácie praktického a zubného lekára. Trojčlenná rodina židovského lekára MUDr. Ernesta Lichtiga bola počas SNP vyvraždená fašistami.

1944 – 29. august * Anglické lietadlo zaútočilo na nákladný vlak, ktorý stál na výhybni Slanský dvor. Strelami bol usmrtený kurič Samuel Capalay, strojvodca a traja sprievodcovia boli zranení.

- vypuklo Slovenské národné povstanie. Povstalecké územie siahalo až po Kozárovce. Železničná doprava bola obmedzená a čiastočne zastavená. Autobusy a nákladné autá prebrala povstalecká armáda.

- 4. septembra bol poškodený železničný most cez Hron. Doprava od Bratislavy sa obnovila 13. októbra, do Zvolena koncom októbra a do Levíc 29. novembra.

- z Kozároviec sa SNP zúčastnilo 26 vojakov a 1 dobrovoľník. 11 z nich bolo zajatých a odvlečených do koncentračných táborov.

- blížil sa front, ustupujúci nemeckí vojaci sa ubytovali v budove školy v kultúrnom dome.

- 21. december * Nemci zničili železničný a cestný most cez Hron a na dobu vyše troch mesiacov obsadili pravý breh rieky. Územie na ľavom brehu Hrona obsadila Sovietska armáda.

1945 – 20. februára * Nemci odviedli mladých mužov do Zlatých Moraviec a 18 z nich do koncentračného tábora v Rakúsku.

- 2. marec * Nemecké veliteľstvo vydalo nariadenia na evakuáciu obyvateľov, tá sa však neuskutočnila.

- 28. marec * V stredu ráno pred Veľkou nocou vojská 2. ukrajinského frontu oslobodili obec. V týchto bojoch zahynulo 10 sovietskych vojakov, 3 Rumuni a 10 Nemcov.

- Po dobu trvania frontu na Hrone, zahynuli títo obyvatelia obce: 19. januára Ján Kúkel /63/, Terézia Majerová /17/, 6. februára Mikuláš Kotora /32/, 19. februára Jozef Šusták /58/, Františka Gáfriková /37/, Anna Holečková /69/, Mária Kabátová /55/, Jozef Kotora /20/,25. februára Ondrej Dvorák /19/, 4. marca Gabriel Kabát /41/, Jozef Hudec /19/ bol popravený Nemcami 9. januára. Zhorelo 5 stodôl, 27 domov bolo poškodených ťažko a 207 domov ľahko. V Čsl. zahraničnej armáde bojovali 3, na bojiskách padlo 5 a v koncentračných táboroch zomreli 2 občania z obce.

- Železničná doprava na trati do Zlatých Moraviec bola obnovená 27. júna, do Zvolena 25. augusta, do Levíc 28. septembra. Tu bol znovu vytvorený okres.

- 22. augusta * Cestou na oslavy SNP do Banskej Bystrice sa na železničnej stanici zastavil osobitný vlak s prezidentom ČSR Dr. Eduardom Benešom. Pozdravili ho železničiari a občania. Cestou späť sa znovu zastavil v Kozárovciach.

1948 – MUDr. Alexander Krásny otvoril lekársku ordináciu. V roku 1964 po odchode MUDr. Róchusa Nemečka z obce, bola stála zdravotná služba zrušená a túto službu poskytovalo zdravotné stredisko Tlmače – Lipník.

1953 – Náčelníkom železničnej stanice sa stal Peter Mihálik, po ňom v roku 1973 Ladislav Šamo a v roku 1979 Juraj Kuštár.

- Niekoľko občanov si kúpilo prvé televízne prijímače na príjem čiernobieleho obrazu.

1958 - Spotrebné družstvo Jednota za pomoci svojich členov postavilo predajňu v blízkosti budovy MNV.

1959 – V obci bol namontovaný miestny rozhlas.

1960 – Uskutočnila sa prestavba budovy pohostinstva /býv. Potravnové družstvo/ na závod verejného stravovania, s podávaním obedov aj pre dôchodcov.

- Rieka Hron a miestne potoky spôsobili veľké záplavy. Záplavy sa opakovali aj v rokoch 1974, 1976, 1979, 1981 a 1995.

- Na základe zákona o územnej reorganizácii štátu, okres Zlaté Moravce bol zrušený a obec bola pričlenená do okresu Levice.

1961 – Konalo sa pravidelné sčítanie ľudu. Pri tomto sčítaní mala obec 2288 obyvateľov.

1962 – V budove MNV sa vykonala prestavba vnútorných priestorov. Niektorí občania v obci si začali v rodinných domoch montovať ústredné kúrenie na tuhé palivo.

- Na železničnej stanici sa informácie o príchode a odchode vlakov začali podávať staničným rozhlasom.

1963 – Poštový úrad bol premiestnený z Horného konca do priestorov bývalého Úverového družstva v budove kultúrneho domu.

- Na voľnom priestranstve pri soche Sv. Trojice vysadili občania park.

1964 – Bývalá súkromná tehelňa majiteľov Františka Orovnického a Viktora Drozdíka pod Agáčinou, v majetku obce bola pre nerentabilnosť zlikvidovaná.

1968 – Na železničnom priecestí smerom na Tlmače bolo uvedené do činnosti automatické zabezpečovacie zariadenie.

1969 – V obci bol zrušený miestny národný výbor a obec bola pričlenená do Obvodného národného výboru v Tlmačoch. Táto úprava trvala len do volieb v roku 1971.

- Pri príležitosti 25. výročia SNP bol v obci odhalený pomník občanom padlým v 2. svetovej vojne. Jeho výstavbu projektoval arch. Š. Čačáni z KPÚ Bratislava.

- Bola dokončená úprava Čaradického potoka.

1970 – Pri pravidelnom sčítaní ľudu mala obec 2310 obyvateľov / 7 národnosti českej, 2 maďarskej, ostatní slovenskej/. O tri roky sa počet obyvateľov zvýšil na 2332, v ďalších rokoch už začal klesať.

1973 – V akcii „Z“ obec vybudovala chodníky pre chodcov od križovatky pri soche Sv. Trojice smerom k železničnej stanici.

- V bývalom dome Františka Orovnického otvorila Jednota bufet a predajňu domácich potrieb.

- Pri križovatke za železničnou stanicou, v budove známej už v roku 1858 ako „čárda“ otvorila Jednota štýlovú reštauráciu MOTOREST STOP.

- Miestne hospodárstvo zakúpilo pre svoje služby pohrebné auto. 1974 – Svojmu účelu začal slúžiť dom smútku, ktorý stavali občania v akcii „Z“ od roku 1969. V roku 1985 bol doplnený mraziacim katafalkom.

1975 – Bola dokončená úprava a výsadba Horného konca, s ktorou sa začalo v predchádzajúcom roku. Vysadené boli okrasné kry, kvetinové záhony a urobené boli chodníky pre chodcov.

- Uskutočnila sa vnútorná prestavba budovy MNV a bol vyhotovený nový interiér obradnej miestnosti.

- V dňoch 5. až 7. septembra sa konali oslavy 900-tého výročia prvej písomnej zmienky v obci. Okrem bohatého kultúrneho, zábavného a športového programu, boli vydané pohľadnice obce, odznaky a vlajočky. Uskutočnilo sa stretnutie rodákov, alegorický sprievod a ohňostroj. V rámci osláv bol položený základný kameň stavby domu kultúry. Z podnetu odboru kultúry ONV Levice sa uzatvorila družba medzi obcami Kozárovce a Dobrovice v okrese Mladá Boleslav.

1976 – 5. december * V Slancoveckej hore sa pretrhlo potrubie diaľkového plynovodu. V mieste havárie vznikol kráter rozmerov 17m x 10m x 10m. Mimo plynovodu škody nevznikli.

- Uskutočnilo sa prečíslovanie domov, ktoré je platné doteraz.

1977 – Na trati Kozárovce – Zlaté Moravce bola zavedená namiesto parnej dieselová trakcia.

1978 – Okresný ústav národného zdravia zakúpil na Heliskách rodinný dom, v ktorom zriadil zdravotné stredisko pre praktického, zubného a detského lekára. V dome bol ubytovaný praktický lekár MUDr. E. Tužinský . Po dvoch rokoch bola stála zdravotná služba v stredisku z organizačných dôvodov zrušená.

1980 – Pri sčítaní ľudu bolo v obci zapísaných 2209 obyvateľov.

1981 – Po štyridsaťročnom trvaní zanikla rómska osada pod Skalou. Posledná rodina sa presťahovala do Domkov.

- Krajský národný výbor udelil Čestné uznanie s odmenou 30 tisíc Kčs, zazveľaďovanie obce.

1984 – 21. máj * V popoludňajšom čase sa obcou prehnal cyklón. Počas niekoľkých sekúnd povyvracal stromy a väčšie škody spôsobil na strechách domov a kostola.

- V kameňolome Kozárovce – Skala bola z bezpečnostných a ekologických dôvodov zrušená ťažba kameňa.

- „Murovaný most“ z minulého storočia, za obcou na ceste smerom na Zlaté Moravce bol prestavaný a rozšírený.

1985 – Pracovníci geologického prieskumu pri vŕtaní prieskumného vrtu pri mechanizačnom stredisku JRD, narazili v hĺbke 140 m na výdatný zdrojpitnej vody, ktorý sa po odkúpení stal majetkom obce.

1987 – Na ľavej strane cesty smerom od mosta cez Čaradický potok ku Chmeľnici boli vymerané stavebné pozemky a začala sa výstavba novej ulice.

- V bývalom kultúrnom dome bola otvorená predajňa domácich potrieb.

1988 – Miestny národný výbor urobil prestavbu, prístavu a vonkajšiu úpravu svojej budovy.

- Na troch autobusových zastávkach v obci boli postavené kovové prístrešky.

1989 – 15. august * Do používania bola odovzdaná prístavba k budove železničnej stanice. Do konca roka bola dokončená aj generálna oprava starej časti budovy stanice.

- Pri píle bola otvorená predajňa potravín. S jej výstavbou sa začalo v roku 1987 v akcii „Z“.

- 15. december * Obec udelila svojmu rodákovi Doc. Ing. Františkovi Benčatovi, DrSc. čestné občianstvo.

1990 – Po asanovaní starej predajne potravín v Hornom konci, bola na jej mieste postavená panelová stavba novej predajne.

- 5. júl * Predsedníctvo vlády SR udelilo obci Čestné uznanie I. stupňa s finančnou odmenou 100tisíc korún, za úspechy dosiahnuté v zveľaďovaní obce.

- Atómové elektrárne Mochovce š. p. odkúpil rodinné domy v osade Korlat, ktorá administratívne patrila do Kozároviec.

- Na železničnej stanici bolo odovzdané do používania reléové zabezpečovacie zariadenie. Pod Skalou sa začala výstavba napájacej stanice a dielní pre elektrickú trakciu.

1991 – Pri sčítaní ľudu bolo v obci zapísaných 1888 obyvateľov, z toho 79 Rómov.

- V októbri sa začalo s výstavbou verejného vodovodu v obci. Po dokončení čerpacej stanice, vodojemu a rozvodu potrubia, v októbri 1997 sa na vodovod začali pripájať domácnosti.

- 27. jún * Vo večerných hodinách sa obcou prehnal silný víchor. Polámal stromy a poškodil strechy na uliciach od píly /Romana Švolika/ k železničnej stanici, od mlyna vedľa Čaradického potoka smerom k železničnej stanici a na zadnej ulici /pod Skalou/.

1992 – V marci sa začalo s plynofikáciou obce, v októbri sa na rozvod napojili prví odberatelia plynu. Celoobecná plynofikácia obce bola ukončená v roku 1996.

- Obecný úrad otvoril v bývalých obchodných priestoroch vlastné predajne potravín „U Baťu“, bufet KIVI a v roku 1994 predajňu ovocia a zeleniny.

1993 – Slovenské telekomunikácie nahradili telefónne vedenie po drôtoch, podzemným kábelovým vedením. Súčasne s ním bol uložený aj rozvod kábelovej televízie na príjem 14 TV programov.

- Na železničnej trati Kozárovce – Žiar nad Hronom sa vykonali napäťové skúšky pre elektrickú prevádzku.

- 15. apríl * Do prevádzky bola uvedená napájacia stanica.

- 16. apríla * o 10.30 hod. prišiel do Levíc do železničnej stanice Kozárovce prvý elektrický vlak.

1996 – Slovenská pošta začala s výstavbou novej poštovej budovy. V novembri 1997 bola budova odovzdaná do užívania.

- Obecný úrad uskutočnil prestavbu a modernizáciu vnútorných priestorov svojej budovy.

- V budove železničnej stanice bolo namontované plynové kúrenie.

- Železničná výhybňa Slanský dvor bola zrušená.

- Na železničnom úseku Levice – Hronská Dúbrava sa konali oslavy 100-ho výročia otvorenia železničnej trate.

1997 – Rekonštrukciou voľných priestorov v budove Základnej školy Obecný úrad vytvoril podmienky pre činnosť zdravotného strediska.

- Za účasti ministra životného prostredia Jána Zlochu bol položený základný kameň výstavby 48 bytov v priestore bývalého Starého majera. Súčasne bola zahájená výstavba čistiarne odpadových vôd.

Newsletter

Zostaňte v obraze - prihláste sa k odberu newslettera a buďte informovaní o dianí v obci.